Novinky

Poľovníctvo a charita k sebe patria

Ambasádor Národnej charitatívnej poľovačky a herec Marko Igonda sa teší, že pediatrická klinika v Trenčíne dostane prístroj, na ktorý sa skladali poľovníci. ,,Dokázali sme spojiť poľovníctvo a charitu v jedno, som za to som rád,“ povedal v rozhovore pre Lovu zdar.

Poľovníci darovali viac ako 10 tisíc eur na nákup zdravotníckeho prístroja. Čo hovoríte na vyzbieranú sumu?

V dnešnej dobe je to veľká suma. Úžasné, som nesmierne rád. Viem, čo znamená zháňať peniaze na projekty. Situácia je identická, či sa projekty týkajú charity, alebo filmovej spolupráce. V súčasnosti je veľmi ťažké čokoľvek zohnať, presvedčiť ľudí na charitu, alebo na krásnu rozprávku. Takže vďaka bohu za to. Hold patrí Zsoltovi (poz.red. Zsolt Puha, štatutár NCHP 2020), že dokázal dobročinnú zbierku dotiahnuť do konca. Plán, ktorý si dal, sa zrealizuje. Teším sa na to, keď budeme prístroj odovzdávať v trenčianskej nemocnici.

Máte vzťah k trenčianskej nemocnici?

Mám. V Trenčíne mám svoju rodinu, milujem toto mesto. Keď mi Zsolt ponúkol, že môžem vybrať nemocnicu, ktorej by sme niečo venovali, neváhal som s výberom.

Keď sa vlani dostala na verejnosť informácia, že ste ambasádorom NCHP, museli ste čeliť nenávistným komentárom. Dotklo sa vás to? Nevšímam si podobné komentáre. Držím sa pravidla, ži a nechaj žiť. Nežijem svoj život podľa toho, čo si o mne niekto myslí, ale držím sa môjho presvedčenia. Som rád, že poľovníci ukázali, ako si vážia charitu. Práve spojenie poľovníctva a charity vadilo tým, čo nás vlani hejtovali. Ja v tom problém nevidím. Tisíckrát som to vysvetľoval, a už sa mi ani nechce vysvetľovať to podobným ľuďom opäť. Mňa zaujímajú fakty. A tie hovoria, že pediatrická klinika v Trenčíne dostane prístroj, ktorý potrebuje, za toľko a toľko peňazí. Dokázali sme spojiť dve veci, poľovníctvo a charitu v jedno, a ešte raz poviem, že som za to som rád.

Projekt charitatívnej poľovačky sa v susednom Maďarsku úspešne uchytil. Je to možno aj tým, že majú k poľovníctvu silnejšiu väzbu?

Určite, čo sa týka vzťahu k prírode aj k zvieratám. Sú väčší „statkári“. Mám pocit, že my niekedy vnímame prírodu iba cez turizmus po našich krásnych zákutiach. To je ale len jedna strana. O prírodu sa treba starať, čo je tvrdá drina. Kompetentne o takejto práci môžu hovoriť iba tí, čo ju robia. Myšlienka charitatívnej poľovačky sa mi páči, budem ju podporovať. Čo pre ňu môžem urobiť, je to, že spájam dve zložky cez mediálnu kampaň, cez moju tvár. Prispievam k tomu, aby sa zámer dotiahol do konca, aby sa podarilo vyzbierať peniaze, ktoré sa použijú na správnu vec.

Pochádzate z poľovníckej rodiny?

Áno. Môj dedo bol veľký poľovník, bol úžasný. Podľa starých tradícii si 12 rokov pestoval svojho dvanástoráka. Máme vlastný revír, v ktorom sa staráme o zver. Pri mojej práci sa však poľovníctvu venujem naozaj light. Zvlášť posledné mesiace po korona epidémii sa všetci z filmovej branže snažíme dohnať zmeškané projekty. Veľa hráme, točíme. Ako sa otvorila sezóna srncov, bol som raz s bratom na poľovačke, ale nepoľoval som, len som si to užíval.

Vediete k poľovníctvu aj dcéru?

Učím ju, vážiť si prírodu. Moja dcéra chce byť forenzný analytik, takže ju vediem k zbraniam. Boli sme si už aj zastrieľať na strelnici. Ak sa jej splní tento sen, bude zbrane vo svojej práci potrebovať. Okrem toho bude sa vedieť o seba postarať a chrániť seba aj svoju rodinu. A zase budú o mne písať strašné veci, keď sa toto rozkríkne. Som človek, ktorý povie, čo má na srdci. V otázke zbraní mnohí so mnou súhlasia, ale verejne to nepriznajú.

S akým najväčším problémom sa podľa vás borí poľovníctvo? Politiku obchádzam, nemám ju rád. V poslednom čase registrujem to, čo celá verejnosť  – čiže problém s medveďmi. Už veľa rokov hovoríme, že ich populácia musí byť regulovaná, ináč sa bude diať to, čo sa deje teraz. Myslím si, že je veľmi zlé, ak sa ľudia boja ísť do prírody, do lesa, lebo hrozí, že ich môže napadnúť šelma. K tomuto nikdy nemalo dôjsť, nikdy sa to nemalo dostať do tohto štádia. Ja by som sa bál ísť do lesa neozbrojený, lebo viem, čo sa môže stať. Zver musí byť regulovaná. Ak by sme všetko nechali ladom, bol by tu klondike. Prečo nevychádzať zo skúseností starých poľovníkov? Nevidím v tom logiku. Malo by dôjsť ku konsenzu medzi ochranármi  a poľovníkmi. Kompetentní by mali použiť rozum a srdce, a nájsť stred.

FOTO: Stana Topoľská